MIKROBIÓM

Prečo sem teraz zaraďujem blog o mikrobióme?

Pretože pokiaľ ho máme zlý, prejaví sa to aj bolesťou kolených a iných kĺbov.

Bakteriálny obsah čriev, čiže baktérii, ktoré žijú na vnútornom povrchu čriev, je pre človeka oveľa dôležitejší, ako si väčšina ľudí myslí.

Máme správne zloženie mikroflóry v črevách?

O tom sa viete dozvedieť z dvoch vecí.

Každý deň, dva tri krát denne sa o tom viete presvedčiť v ej malej miestnôstke so srdiečkom.

1. Ak má vaša črevná mikroflóra správne zloženie,  nebudete na záver pobytu reálne vôbec potrebovať toaletný papier. Je to skutočne tak. Po použití zostane úplne čistý. Čím viacej papiera ale budete potrebovať, tým je zrejme viacej vaša črevná mikroflóra narušená.

2. Miestnôstku po vás môže bez problémov hocikto okamžite použiť, vzduch tu zostáva aj po opustení toalety v podstate čistý. Ale ak po sebe zanecháte nevábny odór, mali by ste niečo s vašou mikroflórou v črevách robiť.

Pokiaľ nevyhovujete podmienkam ani v 1. bode, ani v bode 2. zrejme už dlhšie máte v črevách usídlené nesprávne baktérie. Máte narušenú mikroflóru (hovorí sa tomu disbióza) a váš organizmus s tým bojuje. Prečo? Pretože nesprávna črevná mikroflóra, presnejšie, niektoré jej zložky produkujú množstvo rôznych druhov chemikálii a nie je isté, či vám neškodia. Ich produkcia v čreve je, ako by ste užívali  nesprávne chemické lieky. Mnohé chemické látky, ktoré produkujú niektoré črevné baktérie sa dokážu cez vnútorný povrch čreva vstrebať do tela.  Treba si uvedomiť, že všetky mikroorganizmy proti sebe sústavne bojujú o životný priestor a to automaticky znamená aj produkciu chemických zbraní, ktoré sa pri boji proti iným mikroorganizmom využívajú.

To je jedna skupina chemických látok, nazvime ich bojové. Ale všetky baktérie ako prejav svojej životnej aktivity zo seba vylučujú aj rôzne metabolity, čo je druhá časť chemikálii v črevách, často tiež škodlivých chemických látok.

Všetky chemikálie, ktoré produkujú mikroorganizmy ľudstvu dnes ešte nie sú známe.

Iba pomerne nedávno vedci obrátili pozornosť na hrubé a tenké črevo a na tu prítomný mikrobióm. Pretože zistili jeho veľký vplyv na imunitu a zdravie ľudí.

V tenkom a hrubom čreve zatiaľ vedci identifikovali okolo 1000 druhov tu žijúcich  baktérii. Žije tam ale aj veľa druhov nižších húb a kvasiniek, ako je napríklad kvasinka candida, a tiež rôzne bakteriofágy a vírusy.

Čo sa týka baktérii, len malé množstvo druhov z nich je pre ľudí užitočná, zatiaľ sa ich zistilo len asi 20 – 30. Väčšina zo zaznamenaných 1000 druhov baktérii sa ukazuje ako pre zdravie človeka našťastie neutrálnych. Lenže asi sto druhov črevných baktérii sú pre zdravie človeka vyslovene  škodlivé, až nebezpečné. Prečo?

Pretože 1. nám v črevách zabíjajú užitočné baktérie a 2. produkujú pre človeka veľmi nepríjemné toxíny. Spomeňme tu napríklad baktériu Shigella dysenteria, ktorá v čreve produkuje nebezpečné toxíny a spôsobuje dyzentériu, teda prudké hnačky a vylučovaním špecifického toxínu zabíja iné baktérie až tak, že v čreve potom dominuje. Úplne naruší zloženie črevnej mikroflóry postihnutých. Predstavte si, že by sa v črevnom trakte sa nachádzali len škodlivé mikroorganizmy. Čo sa deje napríklad pri chorobe úplavici.

Našťastie, čo sa týka množstva, tak zväčša cca 99% z celkového množstva baktérii v zažívacom trakte sú tie užitočné, alebo neutrálne. Ale často sa stane, že rovnovážny stav sa naruší a začnú sa nám v črevách množiť škodlivé mikroorganizmy. Iste to poznáte. Stačí omylom zjesť napríklad šošovicovú polievku, ktorá cez noc zostala zabudnutá vonku a problém je na svete. Z narušenia mikroflóry sa potom zbierate niekoľko dní, kým sa skončia hnačky a zvracanie. So zvyškami takýchto pomnožených škodlivých baktérií v čreve potom ešte dlhšiu dobu žijete, kým sa správna črevná mikroflóra znovu dostane do uspokojivého stavu. Raz sa do čreva škodlivé baktérie dostali, vytlačili odtiaľ užitočné baktérie a zaujaté teritórium votrelci už neradi opúšťajú. Dni až týždne trvá, kým ich znovu vytlačia užitočné baktérie. Tie črevu dodáva slepé črevo, o ktorom sa doteraz nevedelo na čo slúži. Slúži ako núdzový zdroj správnej črevnej mikroflóry pre prípad, že hnačkami sa obsah čriev naruší.

Niekedy je dobré črevám aj zvonku pomôcť, ale o tom až neskôr. Že tam škodlivé baktérie ešte sú, spoznáte na toalete úporným zápachom, pretože prejavom metabolizmu mnohých práve škodlivých mikróbov je aj produkcia špecificky zapáchajúcich chemikálii. Všeobecne hnačky a neznesiteľné plyny sú jasný jav, že predovšetkým v hrubom čreve sa nám niečo zlého deje a musíme s tým niečo robiť. Hnačky a plyny sú totiž prejavom vzájomného chemického boja baktérii v čreve a znak, že naše užitočné baktérie sú tu porážané a mnohí zabití bojovníci sú z čreva nedôstojne vynášaní. Je dokonca možné, že tie nepríjemné plyny sú v skutočnosti bojové, ktoré majú za ciel oslabiť, či likvidovať protivníka. Ale tieto plyny sa žiaľ dokážu vstrebať cez sliznicu hrubého čreva do krvi a človek ich potom vydychuje pľúcami, alebo uvoľňuje dýchaním cez pokožku, čo je predovšetkým v spoločnosti veľmi nepríjemné.

Niektoré škodlivé baktérie, ak sa im to umožní, produkujú pre seba výhodné metabolity, v ktorých sa im dobre darí. To často potom cítime pri privoňaní ku koži – vieme sa tak ľahko detekovať pomnoženie škodlivých mikroorganizmov v našom hrubom čreve. Zistilo sa, že starí ľudia ináč voňajú, ale to je tým, že majú iné zloženie mikroflóry v črevách, ako ľudia stredného veku a preto aj majú odlišnú vôňu tela. Podobne aj nemluvňatá a deti majú výrazne odlišnú mikroflóru od dospelých. Preto ich koža zas prirodzene bábätkovsky vonia. Ak teda chce človek v spoločnosti voňať, musí mať v čreve zdravú mikroflóru !!!

Ako to v čreve funguje?

Baktérie v tenkom a predovšetkým v hrubom čreve obsadzujú jeho povrch, ktorý je neskutočne kvôli tkz. klkom členitý. Vraj predstavuje plochu futbalového ihriska. Každá baktéria si tu hľadá svoju niku na usídlenie. Ník je na povrchu čriev toľko, koľko je ľudských buniek. Rôzne druhy mikroflóry, jednotlivé druhy baktérii si predstavte ako vojakov, armády či vojská, ktoré proti sebe sústavne bojujú o miesto na život, hľadajú miesto na usídlenie svojho rodu. Bojujú teda o územie. Obsadiť chcú pre seba čo najväčšiu plochu povrchu čreva, kde v nikách bude usídlený iba ich druh. Aby získali povrch čriev a z neho vytlačili iné druhy baktérii, používajú napríklad vytesňovanie veľkosťou tela. Ak je baktéria veľká, zaberie miesto pre desiatky menších baktérii. Najväčšia užitočná baktéria je laktobacilus bulgaricus, ukázalo sa, že je veľmi užitočná. Používajú sa na boj aj spomenuté chemické zbrane.

Už bolo spomenuté, že mnohé tieto silné chemikálie sa dokážu cez stenu hrubého čreva dostávať do tela a ľudské telo ovplyvňovať. Deje sa to hlavne cez mozog, pretože vnikajú do mozgu prinášané tam krvou. Dokázalo sa to v poslednom čase tak, že sa prekvapujúco zistilo, že niektoré duševné choroby majú  ľudia so špecificky poškodenou mikroflórou – majú v črevách určitú podobnú špecifickú mikroflóru. Napríklad autisti, ale aj schizofrenici, alebo ľudia s depresiami majú v črevách nápadne podobnú mikroflóru. Prečo je to tak? Pretože chemické látky produkované niektorými v ich čreve rozmnoženými baktériami sa prostredníctvom krvi dennodenne dostávajú do mozgu a tu ovplyvňujú duševný stav ľudí. Podobne ako psychofarmatické lieky. Pôsobia teda opačne, pôsobia ako antilieky. Často stačí správne upraviť mikroflóru čreva postihnutého a psychické problémy sa zlepšia, alebo dokonca zaniknú.

Musíme hojiť aj poškodené steny čreva. Nové druhy pšeničného lepku roztvárajú ochrannú plochu sliznice tenkého čreva pre veľké molekuly. Tu stačí iba obmedziť pšeničné výrobky v strave a psychický stav sa tiež okamžite zlepší.

Ale črevné baktérie produkujú aj užitočné látky. Užitočné baktérie vyrábajú napríklad vitamíny skupiny B (B6, B12), či K7, ktoré sa cez sliznice hrubého čreva tiež vstrebávajú do ľudského tela. Ak takýchto užitočných baktérii máme dostatok, netreba vitamíny užívať vo forme tabliet. Jedná sa tu o symbiózu. Človek užitočným baktériám dodáva potravu a tie mu za to zase vyrábajú potrebné vitamíny a iné potrebné látky. Čiže nezlepšujú iba trávenie, ich účinok je širší – zlepšujú cez produkciu vitamínov aj imunitu.

Existujú firmy, ktoré vám dokážu zistiť zloženie vašej mikroflóry, či je dobrá, alebo zlá a následne sa postarať o jej úpravu. Trvá to síce istú dobu, aj to niečo stojí, ale táto možnosť tu je. Dokonca existuje niečo ako transplantácia správnej črevnej flóry do hrubého čreva od prísne vybratého darcu. Takto sa dá dokonca zachrániť život.

To bola úvodná teória o mikroflóre.

V praktickej časti vám v 2. časti niečo poviem o možnostiach nápravy mikroflóry, o jej cielenej udržiavaní v dobrom stave.

Ponúkam vám príjemnejšiu a lacnejší spôsob úpravy vašej črevnej mikroflóry, ako je transplantácia od darcu.

Je to zabezpečenie denného prítoku užitočných probiotík, čiže užitočných baktérii dennou stravou. Ukazuje sa, že pokiaľ budete denne užívať hoci aj malé množstvo užitočných, tzv. probiotických potravín, je to podobné, ako by ste prijímali probiotické baktérie vo forme tabliet, kupovaných v lekárni ako doplnok výživy,.

Aká je to strava?

Sú to predovšetkým živé potraviny pôvodom z horských pasienkov – ovčia žinčica, kozia žinčica, živé jogurty a acidofilné mlieko. Všetky obsahujú užitočné, zdravé mikroorganizmy, predovšetkým laktobacily. Ich význam tkvie v tom, že všetky nám do tela dodávajú užitočné živé probiotické baktérie. Postačuje, ak ich budeme dodávať síce v malom množstve, ale zato dennodenne, tak nám zabezpečia každodenný prísun  nových, zdravých a teda silných bojovníkov do našich čriev. Čerstvé baktérie nám budú z čriev vytláčať škodlivé baktérie. Tým sa v hrubom čreve zníži produkcii toxických látok a zlepší sa zdravotný stav, ale aj spotreba toaletného papiera.

Sú tu tiež chutné zeleninové živé výrobky, surová kvasená kapusta a kvasená a fermentovaná zelenina. Viete si ich doma pravidelne pripravovať. Sú to aj doma kvasené, fermentované potraviny, ako príklad uveďme našu stáročiami osvedčenú kyslú kapustu z trhu, dnes aj módne kórejské kimči, ktoré si môžete každý týždeň ľahko a lacno pripravovať doma. Návody na jeho prípravu nájdete na webe, stačí si iba zadať slová: príprava kimči. J

Treba povedať, že hore spomenuté potraviny od kôz a oviec nie sú dnes vôbec lacné. Treba ich začať preto vnímať už nie ako hlavnú súčasť stravy (nepiťteda denne jeden liter kozej žinčice, alebo zjesť štvrť kg ovčieho syra denne) ale treba ich začať vnímať ako liek, ktorý užívame síce v malých denných dávkach, ale zato sústavne.

Nesústreďujme sa iba na jeden druh probiotických potravín. Nekupujem teda iba bryndzu. Radšej si kúpime viacero druhov probiotických výrobkov, stačí po menšom, pol litrovom balení. Napríklad si zakúpime štyri rôzne druhy takýchto výrobkov a poukladáme si ich do chladničky pekne do priehradky vedľa, do batérie.

Každodenne si z každej fľaštičky: žinčice, acidka, kefíru… nadávkujeme iba po lyžičke, alebo len po jednom glgu obsahu, ale zato z každého. Prečo z každého? Pretože v každom je iné zloženie probiotík. Keby sme napríklad pili výhradne iba acidko, tak by sme takto prijímali len jednu užitočnú baktériu – laktobacilus acidophilus. Ak budeme mať rôzne výrobky, budeme prijímať spektrum užitočných mikroorganizmov.

Každá fľaštička pri takomto malom dávkovaní nám vydrží aj týždeň a nestojí nás to potom finančne vôbec veľa. Užívame ich obsah síce v malých dávkach, ale zato lacno a hlavne každodennodenne, sústavne, a vyprázdnení si ihneď kúpime novú, čerstvú fľaštičku, ktorú si znovu doplníme do batérie užitočných probiotík do chladničky.

Viac druhov je pre nás výhodné preto, že v každom môže byť z hľadiska zloženia užitočných baktérii niečo iného. Snažíme sa totiž do tela dávkovať čo najširšie spektrum užitočných baktérii z tých 20 – 30 užitočných. Keby sme užívali iba jeden druh výrobku, tak by sme si prísun druhov obmedzili povedzme len na jeden. Pretože v kozej žinčici sú také probiotické baktérie, v ovčej zase iné… Podobne užívame aj ovčí syr. Dnes sa 1 kilo čerstvého ovčieho syra, ktorý je veľmi cenným probiotikom, s celým radom druhov užitočných baktérii,  predáva aj za 18 euro. Nie je teda vôbec lacný. Ale ak ho začneme vnímať ináč, ako dodávateľa správnych baktérii do čreva, predovšetkým ako liek už tak drahý nebude, pretože stačí, aby sme z neho denne zjedli len kúsoček. Čiže nepotrebujeme objemovú potravinu, aby sme sa ňou dosýta najedli. Však ani liekmi sa dosýta nekŕmime. Zdravotne nám postačí, ak si denne doprajeme kúsok. Týždenne si čerstvého ovčieho syra kúpime málo, len 100 gramov za 1,80 Eur a každý deň si z neho dáme kúsok, iba 20 g, funguje ako denný probiotický liek. Ak ho vnímame takto, potom nám vydrží v chladničke 5 dní a nie je to pre nás potom vôbec drahé, vychádza to na36 centov denne. Účinná je aj bryndza, tá už našťastie nie je taká drahá a môžeme jej konzumovať denne objemovo viac, vo forme nátierok.

Treba si uvedomiť, že sa o našu mikroflóru musíme starať dennodenne, nie iba nárazovo, keď máme črevné problémy. Do nášho čreva musíme najlepšie každodenne dodávať veľa zdravých a silných vojakov. Má sa to stať dobrým zvykom. Na raňajky každý člen domácnosti dostane malý kalíšok probiotík. Takto si najlepšie spoločne posulujeme náš rodinný mikrobióm a v črevách budeme mať zdravú a silnú armádu pomocníkov. Oni nám budú z čreva vytláčať nesprávne baktérie. V čreve uhniezdnené zlé baktérie nesmieme nechať na pokoji ani jeden deň, sústavne ich treba vytláčať von novým prísunom čerstvých užitočných probiotických baktérii. Preto by sme mali mať batériu čerstvých fľaštičiek s probiotickými kultúrami v chladničke vždy.

Pokiaľ si na takýto spôsob minimalistického, ale sústavného použitia probiotík v domácnosti  zvyknite, už onedlho skonštatujete rukolapný výsledok – váš predavač v obchode sa bude čudovať, prečo už nenakupujete tie veľké baly toaletného papiera. A zlepšenie vášho zdravotného stavu príde onedlho za tým. Minimálne by vás mali menej bolieť kĺby a kolená.   

Pokračovanie 2.

V druhej časti si niečo konkrétnejšie povieme k užitočným druhom mikroorganizmov. Už bolo povedané, že je ich len približne 20 – 30 druhov, preto sú pre nás tak veľmi dôležité.

Užitočné mikroorganizmy sa delia do troch hlavných skupín:

1.Laktobacily ( Lactobacillus bulgaricus, Lactobacillus acidophilus (predáva sa v živej forme v obľúbenom potravinárskom výrobku acidko) , Lactobacillus casei (casei po latinsky znamená syr), Lactobacillus plantarum, Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus reuteri, Lactobacillus helveticus…).

2. Koky mliečneho kvasenia (Streptococcus themophilus, Lactococcus faecium, Lactococcus lactis) .

3. Bifidobaktérie ( napríklad Bbifidobakterium breve – zaujímavé je, že bábätká po narodení majú v črevách asi 95 % obsah bifidobakterium breve. U dospelých ľudí je to ale už len 5%). Pre bábätká je v lekárňach voľnopredajný prípravok, ktorý obsahuje živú kultúru dvoch kmeňov: Bifidobakterium breve a Lactobacillus plantarum.

Úloha priateľských baktérií je viacero:

  • Zaberajú miesta škodlivým baktériam.
  • vylučujú substancie, ktoré zabíjajú škodlivé mikroorganizmy. Napríklad laktobacily kyselinu mliečnu, ktoré ale iným baktériam nevyhovujú.
  • produkujú vitamíny a iné látky priaznivé pre človeka
  • Užitočné mikroorganizmy rozkladajú zložité molekuly na jednoduchšie. Tie už vie telo dobre stráviť. Napríklad mliečnym kvasením vyrábajú kyselinu mliečnu, či kyselinu octovú. Tieto zároveň podporujú správnu mikroflóru v hrubom čreve, čiže ako vidíte užitočné mikroorganizmy si pre sebe vytvárajú výhodné chemické prostredie a tým zabíjajú škodlivé mikroorganizmy.

Pokračovanie 3.

Škodlivé baktérie

V tenkom a predovšetkým v hrubom čreve sa môžu pri zlej životospráve pomnožiť aj škodlivé baktérie. Nechajme teraz bokom náhodnú konzumáciu infikovanej stravy. Jedná sa teraz o trvalé pestovanie si škodlivých baktérii a teda poškodený mikrobiómu v črevách.

Ako si vieme v hrubom čreve pestovať nepriaznivú mikroflóru? Tak, že im posúvame potravu, ktorú nevedia rozložiť užitočné baktérie. Dá sa to živením takýchto baktérii istým druhom potravín. Takéto potraviny obsahujú niektoré druhy cukrov, na ktoré naše tenké črevo nevie rozložiť z dôvodu, že neprodukuje rozkladné enzýmy, ani priaznivé baktérie ich nevedia rozložiť. Preto niektoré druhy cukrov prijaté potravou (existuje celá rada rôznych druhov cukrov) putujú až do hrubého čreva. Tu sa nimi živia práve tie druhy mikróbov, ktoré sú buď neutrálne, alebo škodlivé. V každom prípade, tie dve veci, ktorými sa vyznačuje poškodený mikrobión, teda plynatosť a hnačky vznikajú práve z tohoto dôvodu. Prvotným znakom je tvorba nepríjemnej plynnatosti. Potraviny, ktoré dodávajú takéto v tenkom čreve nerozložiteľných druhov cukrov sú napríklad:

  1. Mlieko / laktóza. Mnohí ľudia o tom nevedia, ale po 40-tke sa u ľudí znižuje tvorba laktázy, čo je enzým, ktorý v tenkom čreve štiepi mliečny cukor – laktózu. Dôsledok sú vo vyššom veku hnačky a nepríjemná plynatosť. Mlieko teda nie je vždy zdravé – pre niekoho áno, pre niekoho nie.
  2. Strukoviny / oligosacharidy. Na oligosacharidy ľudia tiež nemajú rozkladný enzým. Aby sa oligosacharidy nedostali do hrubého čreva, je potrebné strukoviny na noc namáčať a vodu pred varením a po prvom vare znovu vyliať a nahradiť novou vodou, pretože sa dokážu uvoľniť do vody, vo vode sú rozpustné.  
  3. Kyslá kapusta / trisacharid rafinóza. Ľuďom chýba enzým alfa-galaktosidáza, ktorý tento trisacharid rozkladá, preto aj kyslá kapusta spôsobuje plynnatosť. Napriek tomu je kyslá kapusta pre ľudí veľmi užitočná, pretože ju skvasuje pomocou užitočných baktérii mliečneho kvasenia. Všeobecne prínosy kyslej kapusty sú preto väčšie ako nedostatky.

Čo sa týka kyslej kapusty – nemusíme ju konzumovať denne. Ale zato pol litrovú fľaštičku naplnenú vodou zo suda čerstvej kyslej kapusty, ktorú nám lacno, možno dokonca aj zadarmo predá predavač kyslej kapusty je určite veľmi užitočné mať v chladničke. Každý deň je dobré si z tejto vody upiť podobne, ako z fľašky čerstvej ovčej žinčice, alebo z acidka…..

Pokračovanie 4.

Plynatosť – Meteorizmus

Pri spracovaní potravy v tenkom a hrubom čreve prirodzene vznikajú plyny. Je to vec naprosto prirodzená. Denne sa uvoľňujú 12 až 24 x. Pokiaľ plyny nezapáchajú, tak nie je v tom žiaden problém.

Čo je zaujímavé, užitočné baktérie produkujú nezapáchajúce plyny: H2, CO2 a CH3 (metán).

Škodlivé baktérie produkujú ale zapáchajúce plyny, a to problém je. Produkujú aj NH3 – čpavok – veľmi štipľavý plyn, H2S – sírovodík a zvlášť zapáchajúci plyn merkaptan. Merkaptan pre názornosť tvorí významnú súčasť sekrétu, ktorý vystrekuje severoamerický skunk. Merkaptan sa kvôli bezpečnosti tiež pridáva do zemného plynu, aby signalizoval únik plynu. Zapáchajúce plyny nám musia signalizovať, že máme narušený mikrobióm a treba s tým rýchlo niečo robiť, pretože tieto plyny sa vstrebávajú cez steny čriev do krvi a vydychujeme ich tak pľúcami, ako aj kožou. A to je problém pre okolie, paradoxne takto postihnutý človek sa sám seba necíti a tak nevie, prečo od neho ľudia bočia.

Milý čitateľ, dočítali ste sa až sem. Máte iné poznatky k téme mikrobión? Napíšete mi ich na e mail: zdravekolena1@gmail.com Vaše poznatky a pripomienky do blogu prípadne doplním.

Možno aj Vás bolia kolená. Myslíte si, že je to dedičné, že to ide s vekom Pomáham ľuďom porozumieť, prečo trpia neznesiteľnými bolesťami kolien, nepríjemnou bolesťou bedier, či drobných kĺbov. Dnes viem a chcem pomôcť všetkým ich pohybové ústrojenstvo vrátiť späť v čase. Vysvetľujem prečo, ako a čo zmeniť, aby ste sa aj vo vyššom veku cítili opäť pohybovo slobodní!Môj príbeh si prečítajte tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobní údaje budou použity pouze pro účely zpracování tohoto komentáře.